Už v úvode tragédie sa stretávame s postavou Antigony a jej odhodlaním porušiť svetské zákony. Tébsky panovník Kreon zakázal pochovať jedného z Antigoninych bratov, čo antagonista odmieta pripustiť. Napriek množstvu utrpení je Antigona pripravená vzdorovať osudu a vzoprieť sa rozkazu kráľa. Svoj život obetuje pre oddanosť svetských zákonov a vyšších princípov svojim rozhodným činom, a to pochovaním brata Polyneika. Sofokles konflikt zobrazuje v expozícii oboznámením diváka o skutkoch a motívoch postáv. „Ak ma za to čaká smrť – tak iste krásna.“ Antigona verí, že každý mŕtvy si zaslúži poctu pochovania. V konflikte pravidiel nachádzame rozpor medzi jednotlivcami a spoločnosťou, nakoľko Antigona porušila pochovaním brata zákon daný kráľom ako najvyššou mocou v mestskom štáte. „Vôľa smrteľníka nemá takú silu, aby rušil nepísané“ tvrdí na svoju obranu Antigona.
Konflikt je vyhrotený v kolízii, kde dochádza k priamemu stretnutiu medzi protagonistom a antagonistom. Neoblomný kráľ trvá na Antigoninej smrti aj po Haimonovom rozhovore, v ktorom chce syn otca presvedčiť, že by mal počúvať aj názory iných. Kreon si na jednej strane ako nový kráľ nechce pokaziť reputáciu a meniť svoje rozhodnutie. Na strane druhej vnímame jeho rozhodnutie ako čisto osobné. Za jeho záverečným verdiktom je nielen moc štátu, ale aj hrdosť kráľa či dokonca hrdosť muža. Rozhodne sa trvať na Antigoninej smrti.
Sofokles rieši konflikt víťazstvom protagonistu nad antagonistom, a teda víťazstvom svetských nad božskými. Človek však nikdy nemôže byť viac, a práve toto nezmyselné víťazstvo prinúti diváka zamyslieť sa nad chybou protagonistu a zväčší jeho pád. V závere okrem Antigony zomiera aj Kreontova manželka Eurydika a jeho syn Haimon. Svoje rozhodnutie Kreon v závere diela oľutoval, čo expresívne zobrazuje tragické riešenie pôvodného konfliktu.
Sofoklove dielo nesie myšlienku konfliktu dvoch princípov. Peter Karvaš ju o dve tisícročia aplikoval na väzňov v tábore. Božské zákony nahrádzajú morálne spoločenské princípy a moc štátu reprezentuje nacistická krutovláda.
V diele Antigona a tí druhí sa počas druhej svetovej vojny dostávame medzi múry koncentračného tábora. Paralela so starovekou Antigonou určila meno hlavným hrdinom a taktiež načrtla základný konflikt. V tábore vyhasnú denne stovky životov. Krutý nacistický kapitán Krone sa rozhodne zakázať pochovať mŕtve telo Leopolda Kuhneho, považovaného za vodcu tajnej organizácie. Hlavným konfliktom v diele je rozpor morálnych zákonov reprezentovaných väzňami a mocou kapitána reprezentovaného jeho rozkazmi. Tu možno aplikovať Hegelovu myšlienku rodiny ako skupiny ľudí uvedomujúcich si svoju príslušnosť, ktorá zohráva dôležitú úlohu v konaní väzňov, nakoľko si uvedomujú, že spolu sú silnejší. Práve preto sa hlavná hrdinka Anti spolu s tými druhými, pohyblivým komandom zámočníkov tvoreného pochytanými slovenskými partizánmi, rozhodne Pollyho pochovať a tým vliať novú nádej do životov tisícok zajatcov. Cieľom činu nie je Pollyho duša, ale sila odboja v tábore.
Od začiatku diela je Anti humanizujúcou silou a prináša väzňom jedlo i lásku, avšak chýba jej odhodlanie. Práve to odkrýva v rozhovore s Isménou počas prvej medzihry, keď jej hovorí, že sa chce vzbúriť. Vzbúriť rozkazom Kroneho, pravidlám v tábore či krutému fašistickému režimu, čím autor načrtáva konflikt v diele. Anti je však slabá a nedokáže Pollyho pochovať sama. Zaujímavým faktom je, že Pollyho vôbec nepoznala a považuje ho len za obyčajného väzňa, avšak uvedomuje si dôležitosť aj takéhoto vzťahu.
Tak ako v Sofoklovej Antigone, Anti zákaz poruší, avšak pri čine ju nechytia. Nervózny Krone necháva zavraždiť množstvo väzňov s presvedčením, že našiel vinníka. Atmosféra je stupňovaná bombardovaním tábora, či výstrelmi pištole a faktom, že žiadna guľka nie je vystrelená naprázdno. Krone vystupuje v diele ako krutovládca a prostredníctvom Storcha rozhoduje o živote a smrti všetkých väzňov. Sám seba považuje za čistého, nakoľko dáva len rozkazy.
Konflikt medzi morálnym princípom a otázkou pochovania jednotlivca či upevnenia skupiny stojí oproti Kroneho príkazom. Karvaš rieši konflikt pochovaním Pollyho, avšak ku skutočnému vyhroteniu konfliktu dochádza až v závere diela, kedy sa ukazuje že fašistický kapitán má väčšiu silu ako akýkoľvek morálny zákon, nakoľko on sám rozhoduje o životoch ostatných. Anti je ponížená pred svojimi známymi a spolu s nimi ju Krone v závere odvádza. Kroneho osud nie je na konci diela zobrazený, avšak môžeme predpokladať, že po porážke nacistického Nemecka kruto pykal za svoje činy.
Obe prečítané diela dodržiavajú jednotu miesta a deja. Autori používajú podobný motív zasadený do rôznych časových období. Zatiaľ čo v oboch dielach je konflikt dvoch princípov reprezentovaný dvoma skupinami zobrazený v otázke pochovania blížneho, Antigonina nebojácnosť a odhodlanosť vykonať čin prekonáva Antin strach z fyzického násilia, ktorého sa na nej fašisti dopúšťajú. Konflikt reprezentovaný otázkou pochovania je riešený v oboch prípadoch rovnako, avšak pochovanie Polyneika si vyžadovalo oveľa menšie fyzické úsilie ako pohreb zmrznutého tela Leonarda Kuhneho. V prvom prípade pochovávala Antigona dušu, zatiaľ čo Anti skrýva telo aby ukázala porušenie zákonu. Utrpenie oboch hrdiniek spôsobuje neuvedomenie si následkov ich konania.
Motív antickej postavy Antigona a jej odporu voči svetským princípom sa stal námetom pre mnohé diela, avšak myšlienka bola prvotne majstersky spracovaná Sofoklom. Ten ukázal, že vôľa žiadneho človeka sa nemôže vyrovnať nepísaným božským zákonom. Konflikt medzi Kreontom a Antigonou končí Antigoninou smrťou, avšak ani Kreon nezostane nepotrestaný. Peter Karvaš naopak ukazuje, že tyrania môže potlačiť akékoľvek morálne pravidlá príkladom skutkov, ktoré sa v koncentračnom tábore odohrávali. Karvaš teda čitateľa naopak presviedča, že moc človeka je stále nesmierna a že by sme si vždy mali dať pozor na jeho konanie. „Síl na svete je mnoho, ale nijaká silnejšia ako človek“ pripomína kontrastne Sofokles v piesni zboru z diela Antigona. V oboch konfliktoch však nakoniec zvíťazí morálny či božský zákon, avšak svetský zákon spôsobuje dejový zvrat a tragickú smrť hrdinov. Jeho autor je však kruto potrestaný.